eko

Vznik: Kyslé dažde vznikajú reakciou oxidov dusíka NOx a oxidov síri SO2 a SO3 s vodou v podobe vodných pár. Príklad takejto reakcie: SO2 + H2O → H2SO3 Nebezpečné oxidy sa dostávajú do ovzdušia najmä ako výfukové plyny motorových z motorových vozidiel a exhalátov z továrenských komínov. Čo spôsobujú: Ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Rastlinám poškodzujú korene aj listy. Majú vplyv aj na stavby, rozožierajú fasády domov, poškodzujú ich a následne zničia. Taktiež poškodzujú pôdu, zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov. Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Znečistenie kyslými dažďami spôsobuje dýchacie problémy. V USA spôsobia 50 000 úmrtí ročne. Smog, pôvodca kyslých dažďov, ženie vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. prenášajú kontamináciu ľahko a rýchlo zo zdroja znečistenia do oblastí, kde emisie nie sú. Ako im zabrániť: Zabrániť sa im dnes už nedá, ale možno ich znížiť a to znížením exhalátov a výfukových plynov ( jazdiť menej autom). Prvé kyslé dažde: Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch.